Program konferencie

Fides quaerens intellectum 2019

Piatok 5. 4. 2019

13:00 – 15:00  Registrácia a ubytovanie (15:00)

16:00               Ekumenická pobožnosť

17:30               Večera

18:00               Voľný program

 

 

Sobota 6. 4. 2019

9:00 – 10:00 prednáška pedagóga EBF UK: Mgr. Mgr. Marek Neština, PhD. (Inštitút kontextuálnej teológie): Argumentácia v normatívnych oblastiach z pohľadu filozofie jazyka

 

prestávka

 

10:30 -10:45 Filip Púpala (Evanjelická bohoslovecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave): Kresťanstvo na území Slovenskej republiky pred Cyrilo-metodskou misiou

10:45-11:00 Bc. Vít Zeman (Divadelní fakulta Akademie múzických umění v Praze): O pojmu autenticity se stálým zřetelem ke Kierkegaardovi

11:00-11:15 Bc. Jan Šteffl (Husitská teologická fakulta Univerzity Karlovy v Praze): Možnosti etiky v Ranciérově Neshodě

 

diskusia, prestávka

 

12:00-12:45 obed

 

13:00-13:15 Tomáš Priehradný (Evanjelická bohoslovecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave): Tomáš Müntzer – hrdina reformácie?

13:15.13:30 Mgr. Ján Pčolinský (Katolícka univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta Košice): Utrpenie Rómov minulosť a súčasnosť

13:30-13:45 Mgr. et. Mgr. Mariana Kušiaková (Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedra teológie a katechetiky):  Odpustenie a zmierenie ako stimuly ďalšieho rastu človeka (Prieniky sakrálneho a profánneho v poézii Milana Rúfusa a Margity Dobrovičovej)

 

diskusia, ukončenie konferencie

 

Filip Púpala (Evanjelická bohoslovecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave)

Kresťanstvo na území Slovenskej republiky pred Cyrilo-metodskou misiou

V našom príspevku rozpracúvame obdobie od prvého prieniku kresťanstva, v rámci obsadenia Norrica a Panónie rímskymi légiami, až po východofranský vplyv a misiu.

 

Bc. Vít Zeman (Divadelní fakulta Akademie múzických umění v Praze)

O pojmu autenticity se stálým zřetelem ke Kierkegaardovi

Cílem příspěvku je vytvořit kompaktní nástin pojmu autenticity v souladu s filosofickými tezemi dánského myslitele Sørena Kierkegaarda. Nezbytnou součástí tohoto určení je zároveň Kierkegaardova filosofická antropologie a charakteristika chronotopu, který jedince obklopuje, a má na něj tudíž bezprostřední vliv.

 

Bc. Jan Šteffl (Husitská teologická fakulta Univerzity Karlovy v Praze)

Možnosti etiky v Ranciérově Neshodě

Sledování řádu myšlení dvacátého století, a zvláště jeho druhé poloviny, může vést často k otázce po místě etiky v dnešní době, případně i po jejím významu. Tato práce se nebude pokoušet o jakousi komplexní sumarizaci etických hodnot, k nimž by bylo možno se hlásit a jež by byly nezpochybnitelné ve svém vztažení- se k jakékoliv době. Cílem bude prezentovat možný náhled na etiku v kontextu myšlení Jacquese Ranciéra. On, jakož i někteří další myslitelé, nemůže opomíjet jak událost holocaustu, tak určité politické změny, kterými Evropa (a nejen ta) procházela (a prochází). V obrazu etiky se pak promítne nejen reflexe dobových událostí, ale rovněž jeho schopnost propojování politicko- filosofických témat, která sama na tyto události navazují. V rámci analýzy Ranciérovy etiky, která zde bude záměrně prezentována v rámci jeho textu „Neshoda: Politika a filosofie“, bude rovněž reflektováno myšlení filosofů, jakými jsou například Michel Foucault, Jacques Derrida či Jean- Francois Lyotard.

 

Tomáš Priehradný (Evanjelická bohoslovecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave)

Tomáš Müntzer – hrdina reformácie?

Príspevok prehodnocuje pohľad na jednu z osobností nemeckej reformácie – Tomáša Münztera. Táto osobnosť je v klasickej luteránskej historiografii vykresľovaná ako osobnosť negatívna. Naša práca sa na Müntzera pozerá objektívne a hľadá aj jeho pozitívne stránky. V práci poukazujeme na ďalšie pôsobenie myšlienok tohto reformátora, ktoré mali vplyv hlavne na myslenie marxizmu.

 

Mgr. Ján Pčolinský (Katolícka univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta Košice) Utrpenie Rómov minulosť a súčasnosť

Cieľom tohto príspevku je priblížiť utrpenie Rómov v minulosti a prepojiť to so súčasnosťou. Urobiť akýsi historický exkurz do dávnej minulosti, do čias kedy sa Cigáni rozhodli, že opustia svoju vlasť Indiu a začnú kočovať po Európe. Zmapovať ich utrpenie v tom čase a porovnať to so súčasnosťou. Zlepšili sa v niečom životné podmienky Cigánov, vymizlo ich utrpenie z dávnej minulosti, alebo stále pretrváva, ale v inom šate?

 

Mgr. et. Mgr. Mariana Kušiaková (Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedra teológie a katechetiky)

Odpustenie a zmierenie ako stimuly ďalšieho rastu človeka (Prieniky sakrálneho a profánneho v poézii Milana Rúfusa a Margity Dobrovičovej)

Príspevok vychádza z textov Modlitby Pánovej (MP) a Večere Pánovej (VP) a poukazuje na ich jadro, zvesť: VP – zmierenie, MP – odpustenie. Tieto prvky možno nájsť aj v slovenskej umeleckej literatúre, ktorú teritoriálne vymedzujeme na autorov celoživotne bytostne spätých s prostredím Liptova: Milana Rúfusa a Margitu Dobrovičovú. Hlavnou výskumnou časťou práce je hľadanie a nachádzanie takých prvkov v poézii týchto dvoch liptovských rodákov, ktoré implementujú dva hlavné zvestné prvky VP a MP. Interpretácia chápania zmierenia a odpustenia vo vybraných básňach, najmä rôzne polohy chápania zmierenia a odpustenia dávajú základ možnostiam „svetského chápania“ biblického posolstva VP a MP, ako aj nevyhnutnosti zmierenia a odpustenia nato, aby človek mohol rásť. Sledovaním celej tvorby oboch autorov získavame prierez toho, kde všade v básňach sa motívy zmierenia a odpustenia objavujú; porovnávame, s čím všetkým, či už explicitne alebo implicitne súvisia; ako sa vyvíjajú (a či sa vyvíjajú); a či sa aj nejak v priebehu osobnostného vývoja autora menia, napr. odpustenie – sebe, človeku, svetu, osudu…; zmierenie – kedy (či za každých okolností) a s kým/s čím – motívy zmierenia a odpustenia sú vystopované v konkrétnych referenčných rámcoch básní. V závere ide o pokus vyhodnotiť korešpondenciu styčných bodov biblického posolstva Večere Pánovej a Modlitby Pánovej a posolstva básní, v ktorých sa motívy zmierenia a odpustenia objavujú. Pozoruhodné je tiež zistenie, či je možné v literatúre vydanej pred normalizáciou (u M. Rúfusa) alebo v básnických zbierkach, ktoré vyšli počas normalizačného obdobia (1968 – 1989), nájsť biblické posolstvo zmierenia a odpustenia u oboch autorov.

%d bloggers like this:
search previous next tag category expand menu location phone mail time cart zoom edit close